MUSIC REPORTS

zdroj: Muzikus.cz

Autor: Milan Bachan  

Manic Street Preachers, Praha, 25. 4. 12       foto: Angelika Špicarová

Udržať sa viac ako dvadsať rokov na vrchole a pritom nestratiť ani trochu zo svoje originality a nasadenia, stále tvoriť chytľavé riffy a refrény – to si zaslúži riadny večierok. Ten stredajší waleských Manic Street Preachers zato naozaj stál a zaplnený Veľký sál Lucerny bol tomu viac ako dôstojným miestom.

Keď skupina dokáže dve hodiny tasiť z rukáva hit za hitom, asi netreba zbytočné preslovy o tom, že sa koncert vydaril. Hlavne ak to dokáže robiť s vkusom a profesionálne tak, ako James Dean Bradfield a spol. Narozdiel od niektorých svojich kolegov totiž stále tvoria a nahrávajú nové albumy, ktoré síce už nebodujú na čelných miestach rebríčkov predajnosti ako za britpopových čias, kvalitou nepodkračujú vysoko nasadenú latku. Možno aj preto si dokázali tak užívať hrať svoje niektoré aj viac ako dvadsať rokov staré piesne. To, že sa stále udržujú vo forme sa ukázalo aj v ich skvelom prevedení. Nechýbal punkový nádych ranných začiatkov, heavy rockové riffy, elektronikou šmrncnuté britpopové gitary, či skvelá improvizácia u najmladších singlov. Rekapitulácia naprieč celou tvorbou nabila skupinu novou energiou a podľa slov basáka Nickyho Wirea sa znova cítili ako za mlada. Aj reakcie publika boli rovnaké ako v časoch vypredaných štadiónov – nechýbali ruky nad hlavami, či hromadný spev u časom osvedčených refrénov hitov ako The Everlasting, Suicide Is Painless, Tsunami a ďalších. Hoc podobne ako u hudobníkov aj tu bolo badať u väčšiny nejaké tie vrásky naviac. 

Manic Street Preachers, Praha, 25. 4. 12       foto: Angelika Špicarová

Vypisovať kompletný setlist singlov, na ktoré sa z kompilácie National Treasures dostalo asi nemá zmysel. Možno stačí jeden za všetky, a to záverečná epická bodka napísaná piesňou If you tolerate this your children will be next. Práve geniálne texty stačia Manic Street Preachers, aby vyjadrili všetko čo chcú povedať. Svoje názory tak dokážu šíriť aj bez zbytočných rečí a „kázaní“ medzi piesňami. Tieto prestávky tak mohli využiť na rýchle prehodenie pár vtipných slov a dať tak obecenstvu čas na vydýchanie sa pred tým ako znova nastúpia svoje rýchle a dravé tempo. Sťaby ani náznakom nejavili stopy po veku strávenom na hudobnom výslní.

Manic Street Preachers, Praha, 25. 4. 12       foto: Angelika Špicarová

Po dvojhodinovej spŕške hitov si už len málokto spomenul, ktože tento večer rozbiehal. Pre pripomenutie – mladíci Peace. Povedať, že nestáli za nič by bola urážka samotných headlinerov, ktorí si ich na turné vybrali. Napísať o skvelom sete, v pomalších pasážach pripomínajúcom skupinu The Kooks, by bolo zase dôkazom neznalosti britskej gitarovej scény. Z toho sa dá vyvodiť označenie za lepší britský gitarový priemer, ktorý v menšom klube dokáže ľudí roztancovať. Podobne ako sa to skoro podarilo aj v Lucerne.

Stredajší večer sa naozaj nadmieru vydaril, nevadil ani tradičný horúci vzduch v Lucerne. Koncert zložený z takýchto hitov azda ani nešlo pokaziť. Kvalitný výkon trojice štyridsiatnikov možno zároveň brať aj ako dobrú reklamu na ďalší radový album. Návraty ku koreňom a pocity omladnutia sú toho prísľubom. A aj pokiaľ by tomu tak napokon nebolo, nič sa nezmení na tom, že Manic Street Preachers ostanú navždy jedným z najlepších vývozných artiklov aké kedy malý Wales mal.
  

Celý fotoreport z koncertu 25.04.2012  ve Velkém sále Lucerny    fotogalerie